Po faze zrodu myslienky, planovania cesty, ockovania a nakupeni vsemoznych leteniek od xy leteckych spolocnosti, prisla konecne realita. A to odlet do prveho bodu nasej cesty, hlavneho mesta Peru - Limy. Este ze ma 2 dni predtym chytili horucky a dostala som antibiotika. Nastastie choroba ako prisla, tak aj odisla a v den odletu som uz bola jakz takz v pohode. Prvy let z viedne na londynsky heathrow nestoji ani za zmienku. Na heathrowe sme cakali Beinu kamosku Sladju, ktora sa mala zastavit pre kufor, tak sme cakali hodinu pred terminalom, celkom solidne fucalo(anglicka jesen), a sledovali sme vsakovake narodnosti v habitoch prichadzajuce na terminal. Kamoska nakoniec prisla nie autom, ale metrom, kufor bol odovzdany a my sme sa mohli presunut na terminal 1 a absolvovat dalsi let londyn-sao paulo(brazilia). Bol v tom trochu bordel, kedze tieto letenky boli kupovane ako letenky spolocnosti BMI-British Midlands, no v praxi to bolo lietadlo brazilskych liniek TAM. Ked som vravela, ze tam idem TAM a LAN a naspat TAM a TAM, kukali na mna jak na madara:) a kedze sme na checkin dosli nie medzi prvymi, uz mali miesta len pre kazdeho v inom rade, aspon ze ja som bola pri ulicke. Sluzby super, filmy v pohode, aj vecera celkom usla. Rudy vypozeral asi vsetko co mali, lebo vzdy ked som sa zobudila a kukla na neho, stale cumel len do monitora. Bea prespala skoro celu cestu. A na palube bol cely cas celkom hic, nie ako to zvykne byt vo vacsina pripadov, ze clovek mrzne.
No comments:
Post a Comment