Rano pred 6tou miestneho casu pristavame v Sao Paule, kde nas zase skenuju a ja sa marne snazim vysvetlovat, ze ten sirup proti kaslu som si kupila v londyne a ze aj ked ma 125ml, nie je v nom ziadna vybusnina. Pravidla su pravidla..tak som si z neho aspon poriadne exla, ked uz to musim vyhodit a iba dufam, ze kasel sa uz nevrati. V odletovej cakarni sledujeme stresujuceho typka, ktory cestuje sam a snazi sa zo vsetkych sil uistit, ze caka na spravnom mieste.
My sme uz vcelku unaveni a iba sedime a cakame na odlet. Dufam, ze ten airbus nepadne..Zo Sao Paula do Limy je to dalsich 5hodin krizom cez cely juhoamericky kontinent. Sadam si rovno k oknu aby som mohla sledovat tu nadheru. Je obdobie sucha, cize nebo je modre a tam dole pod nami je nieco uzasne. Ranajky nam serviruju so sklenenymi poharmi, kovovym priborom a aj jedlo vyzera dobre. Rudy ochutnal rovno Inka colu, taku zltu zbrndu. Prelietame ponad najvyssie polozene jazero na svete -Titicaca, ktore je velke ako more a ponad Andy. Magnific. Az teraz si zacinam uvedomovat kam idem. Pristali sme v Lime, cakame na batozinu. Ako prvy dosiel moj ruksak, potom rudyho a potom cakame. S poctom letov a prestupov sa znasobuje aj pravdepodobnost stratenia batoziny. Bea je uz nervozna a nase srandicky jej moc nepomahaju. Nakoniec ale dorazil aj jej ruksak;) Dostali sme stempel do pasu a vyplnili nejaky vstupny listocek. Ubytko v Lime a aj transfer na hostel sme si bookli este doma, takze medzi davom taxikarov hladame niekoho s cedulou 'bartovicova'. Ano uz ho vidim. Nasadame do auta. Do hostelu je to nejakych 20-30 minut cez nie velmi privetivu vypadovku, kde ta na cervenej lahko okradnu. Takze doporucenie, ze veci schovat pod nohy som respektovala. A tusim ma aj prepadol zvlastny strach, ze ako my tu teraz prezijeme dalsi mesiac, v stalom strese, ze ti nieco ukradnu? noway..Turisti na chudobnych uliciach boli velmi napadni. Uz len kvoli farebnym ruksakom, obleceniu a aj tym, ze su bieli. Domaci su krpati latino. Vysoka zena ma tak 160 a vysoky chlap asi 170.
Na obed sme dorazili na hostel Malka, ubytovali sme sa vraj v slusnej stvrti San Isidro. Izba bola mala, opadavala trochu omietka v jednej casti, ale dalo sa. Svetlo na izbe 2 dni nesvietilo, rudy sa snazil opravovat, a v den odchodu sme zistili ze vypinac bol na chodbe.
Aby sme nestracali cas a sli podla planu, hor sa do ulic. Mali sme nejaku mapu, no zistili sme, ze tam chybaju tak dve tretiny ulic a to co pisali, ze hostel je 15minut od centra, mysleli asi mhdckou. Tak sme sli najprv peso, ale asi zlym smerom. V nejakej prazdnej stvrti nas domaci na motorke rovno upozornil, ze mame zbalit fotaky a ist odtial prec. Tak sme to otocili. Bohatsia stvrt Miraflores uz vyzera lepsie, aj sme sa citili bezpecnejsie. Presli sme sa k oceanu, kde bol kopec surferov a paraglidedistov. A potom sme sa pobrali aj domov, slapali sme asi dalsiu vyse hodinu. Do hostela sme dosli za tmy, aj to sme bludili po okoli, lebo ta mapa bola nepouzitelna. Tetusky na ulici nastastie poradili kde sme. Niet nad ako taku znalost spanielciny. S casovym posunom ani zaspavanim nemam ziadne problemy. Myslim ale na to, ze by sme si mali booknut vlacik z Cuzca do dediny pod Machu Picchu.
pivko na hosteli - beer at Malka hostel
Miraflores
Ocean view in Lima
San Isidro
pofiderna ulicka/ weird street
Ranny vyhlad na Titicaca/ view from airline
Lima chilling
Miraflores
Miraflores
Miraflores
Paragliding in Lima
No comments:
Post a Comment