Taxikom sa trepeme priamo do hostela po listky, kde nastastie tetuska uz bola aj s listkami. Vybliakla som na nu nieco v zmysle complainovania, ostala ticho. Potom smer autobusova stanica. Tam sme asi polhodinu hladali nejake nastupiste odkial odchadza nas bus. Vsetci nas posielali niekam, nemali sajnu o tej spolocnosti..nakoniec sme to nejak nasli, v buse listok nikto nekontroloval, ze sme spravne som iba usudila z toho ze prisediaca babka tiez sla do Orura na vlakovu stanicu a s niekym telefonovala. Cesta sa vliekla, do busu pristupovali rozni predavaci buchiet, kuracich stehien a inych hluposti, co tam domaci bezne kupuju. Toto nebol ziadny turisticky bus a nemal ani WC. Doteraz som ho nikdy nevyuzila, ani pri 7hodinovej ceste. No z tejto 3 hodinovej som sa 2hodiny nevedela dockat kedy vystupim a navstivim hajzlik. Toho mate caju na ranajky som vypila asi viac ako som mala. Vlakova stanica v Orure bola tiez celkom slusna vratane hajzlikov. Plno dochodcovskych turistov a aj nejaki backpackeri. Na stanici okrem domacich chipsov nic nemali, tak sme vzali aj tie. Vlak chodi preto iba 2krat za tyzden tam aj spat, lebo su tam iba jedny kolajnice a cela cesta trva asi 8hodin. Sedacky boli ale slusne, pustali aj americke filmy, podavali colu a burger, co bol v cene. Takisto bolo z vlaku aj co fotit. Jazera plne flamencos(plameniaky). Do Uyuni sme dorazili o 22.30, nastastie dedina ma iba zopar ulic, takze sme rychlo nasli nas hostel HI. Vyzeralo to tam divne, izby boli jak v hrobe, ta rudyho samotka nemala ani okno, a tepla sprcha iba cez den. budiz. aj tak sme tam mienili iba prespat. Rano hor sa do cestoviek, ktorych tam je ako maku a vybrat si nejaky ten landroverovy 3dnovy trip po slanej pusti, lagunach, konciaci az v Chile v San pedro de atacama.
The view from train, Lago poopo
Lago Poopo, Altiplano
Cola cola everywhere
No comments:
Post a Comment