O hodinku pristavame. Ale nevystupujeme, je to iba medzipristatnie v Port Montt. Niekto vystupi, niekto zas nastupi, podava sa dalsi jedalny chod. Opat pristavame. Z okienka sledujem runway, no nic betonove pod nami zatial nie je. Skor to pripomina mociare, planiny..nic co by sa dalo nazvat civilizaciou. Ci to je nudzove pristatie? Ehm, nie. Nakoniec sa zjavila aj ta runway, aj pilot povedal, co za dedina to je, ale nebolo mu moc rozumiet, takze sme netusim kde. A zase vzlietame do oblakov. Tretieho chodu som sa uz nedockala..Posledna konecna zastavka je konecne Punta Arenas. Od mora celkom slusne fuka, hadze s celym lietadlom, pristavanie bude zaujimave. Nevieme ci sa mame modlit, alebo iba cakat, no pilot ma evidentne prax a tak to zvladol na jednotku. Vsetci tlieskame. Vonku je tak do 10st, silno fuka. Zima? zacinajuca jar? kazdopadne je to patagonia. Z letiska sa vezieme taxikom do hostela Hospedaje Costanera. Je celkom utulny, typu rodinny dom, vnutri sa kuri a na veceru vyuzivame aj kuchynku. Poobede sa este vyberieme do mesta, pozriet mestsky cintorin so zvlastnymi stromami. Zastavime sa aj v miestnej cestovnej kancelarii, potrebujeme sa dostat este juznejsie do Puerto Natales, kupujeme si listky na autobus na dalsie rano. Cielom je narodny park torres del paine, ikona patagonie. Na hosteli sa dame do reci s parikom holandanov, ktori sa z torres del paine prave vratili a tak nam podavaju info typu kolko ich to vyslo, ze spali v turistickych chatach(refugio), lebo v stane su podmienky drsne, a ze cely okruh dali za xy dni. My vsak nie sme holandania, ale slovaci a nemame 50tisic pesos/osoba/den. Dali nam aspon typ na ubytko v dalsej dedine. Bookujem teda noclah a ideme spat. Kazdodenne balenie a tlacenie vsetkych haraburd do ruksaku ma pomaly prestava bavit.
Cemeterio en Punta Arenas
Skoda felicia in Punta arenas
Punta arenas, colorfull houses
No comments:
Post a Comment